Bola to taka normalna obycajna mlada rodinka. Mama, otec, dcerka a syn. Dievcatko mohlo mat tak jeden a pol roka. Spokojne si sedelo v sedacke na voziku s palcom v ustach a vyzeralo byt nadmieru spokojne. Chlapec, asi tak stvorrocny, pobehoval pomedzi regale so spidermanom v rukach - akoze lieta. Zrazu jeho pozornost zaujal novy typ spidermana, vystaveny na policke.
- Mama, ja chcem tohoto!
- Ale ved uz ho mas.
- Nemam, tento je iny. Co nevidis, ma iny plast.
- Ale zlatko, nevymyslaj, ten Tvoj je lepsi. Ved Ti ho babka kupila iba pred tyzdñom.
- Ale ja chcem tohto! Chcem ho, chcem!!
Chlapec sa zaprel do vozika, aby nebodaj mamu nenapadlo sa vzdialit od regala bez jeho novoobjaveneho hrdiny. Nepomohlo ani nasledne vysvetlovanie, ze este treba kupit mliecko a "papillas" (detska vyziva). Ked videl, ze matka sa ho nasilu snazi odtiahnut od regala, zacal kricat, smaril na zem svojho spidermana a neustale opakoval, ze on chce a chce a chce! Ziadne vysvetlovania nepomahali. Matka, zrejme unavena vysvetlovanim, nakoniec rezignovane siahla po novom spidermanovi. V tom k nej pristupila hlava rodiny. Bez slov jej vzala spidermana z ruky a polozila ho naspat do regala. Ked to videl synator, spustil nasledny rev a zacal kopat do svojho spidermana, ktoreho predtym smaril od zlosti na zem. Hlava rodiny bez slova pristupila k svojmu potomkovi, razne ho jednou rukou chytila za rameno a druhou mu ustedrila riadnu vychovnu na zadnu cast tela. Chlapca v momente stichlo. Udivene, ale s respektom pozrelo na otca, zodvihlo spidermana zo zeme, bez slov sa chytilo otcovej podavanej ruky a poslusne cupitalo spolu s otcom za mamou kupit mliecko a papillas.
A prave tato prihoda, ktorej sme boli ja a moj partner svedkom, nas opat priviedla k naslednej polemike. Dnes je totiz "v mode" deti vychovavat slovom, dohovaranim, vysvetlovanim. Plne s tym suhlasim. Je to ale vobec mozne? Som proti nasiliu v akejkolvek forme. Fyzicke, ci psychicke nasilie pachane na detoch je tou najvacsou nehoraznostou akej sa moze clovek dopustit. Je vsak taka dobra "vychovna " v pravu chvilu a v pravi cas, fyzickym tyranim? Ja si myslim, ze nie. Uprimne Vam poviem, ja som svoje deti "bila". Znie to hrozne takto napisane, ale je to pravda. Rozhodne som ich vsak netyrala a ani som im fyzicky neublizovala. Jednoducho dostavali take vychovne ako spominane chlapca. Ako vysvetlite dietatu, ktore este nie je schopne logicky uvazovat, co je spravne a co nie. Co moze a co nesmie. Vzdy som sa snazila najskor vysvetlovanim - ako sa vravi : po dobrom. Nepomahalo? Dostali. Samozrejme, ze ako rastli, tak sa aj tie "vychovne" vytratili. V podstate, ako zacali chodit do skoly, vychovne nahradili tresty. Zakaz oblubenej cinnosti, zrusenie planovaneho vyletu a podobne. Nemyslim si, ze som svoje deti vychovavala zle.
Dnes sa stretavam u mladych ludi s inou vychovnou teoriou. Vraj : ved je maly, hadam ho nebudem bit?!
No a ten maly potom div rodicom neskace po hlave. Vlastne im po tej hlave skace. Zameta s nimi ako chce. To, co je dnes mozne vidiet, su neuveritelne extremy. Bud sa vsetko toci okolo dietata a jeho rozmarov, alebo sa dietatu ublizuje. Akosi stracame zmysel pre rovnovahu, a potom sa stava, ze na jednej strane dietatu bud vsetko dovolime a na druhej, ked zoskratujeme, hystericky si vybijame na ñom svoje nervy -- bohuzial, aj toho som uz bola svedkom.
Ja viem, ze toto je tema az privelmi citliva a urcite vzbudzuje vela polemiky. Ja si vsak myslim, ze to chlapca, co dostalo od otca tu vychovnu, urcite nebude koli tomu zvysok svojho zivota frustrovane. Ved koniec koncov, ja som tiez riadne od nasich dostavala, a vobec si nemyslim, ze by mi to uskodilo, alebo zeby ma nebodaj tyrali. Hlavne teda matka nas vedela riadne "vyobsivat". Boli sme traja, a teda vobec ziadni anjelickovia. Mama bola stara skola a dostavali sme dokonca aj za znamky. (co som ja teda v zivote mojim detom neurobila) Najhorsia znamka bola trojka, a ked sme ju nahodou dostali, tak sme rychlo davali podpisat ziacku otcovi, lebo sme vedeli, ze u mami nam to tak lahko neprejde.
V rodine mojho partnera su teraz styri ratolesti v predskoskom veku. Ich rodicia uplatñuju (aspoñ ked su v spolocnosti, neviem ako doma) system vysvetlovania, dohovarania - cize teda, bez spominanych "vychovnych". Poviem Vam, vsetci ostatni clenovia rodiny si vydychnu, ked sa tie (ne)vychovane ratolesti aj so svojimi rodicmi odoberu domov.
